Terézia Ferjančeková

Terézia Ferjančeková je spoluautorkou feministického projektu Vyhonit ďabla, rovnomennej knihy a pořadu Na záchodcích pre Českú televíziu. Zameriava sa na vzdelávanie v oblasti sexuálneho zdravi a prevencie gendrovo podmieneného násilia, ktorú lektoruje na školách v organizácii Konsent. Vo voľnom čase sa rada mazná s Mačiakom a pozerá na seriály.

Ako dlho ste boli naposledy single? Momentálne som bez oficiálneho vzťahu 3 roky, rok z toho bez sexu, či randenia.

Som dlhodobo single. Dobrovoľne.

Status, ktorý desí viac moju rodinu a okolie, ako mňa. Tento rok oslavím 30. narodeniny bez partnerstva. Keď som mala 12, plánovala som do tridsiatky vlastniť dom, vydať sa, splodiť dve deti a byť úspešnou právničkou s platom 40 tisíc korún mesačne. Tento rok budem z toho plánu splňovať len plat.

Plán bol ale od začiatku odsúdený na neúspech. V nultých rokoch na východnom Slovensku ako najbizarnejší cieľ pripadal mojej rodine práve ten plat. Nezarábal toľko ani jeden z mojich rodičov. Mala som však šťastie a podarilo sa mi zdolať pár priečok na pomyselnom rebríčku sociálnej mobility. Žijem sama v Prahe a pripadá mi náročnejšie si nájsť kvalitný vzťah ako dobrú prácu.

Historicky sa ľudia brali z ekonomických dôvodov, na upevnenie spoločenského postavenia, politických spojenectiev a rodinných záujmov. Na prelome 18. a 19. storočia však v západných spoločnostiach postupne nastala zmena v uvažovaní o manželskom zväzku.

Pod vplyvom romantického hnutia, s dôrazom na individuálne prežívanie jedinca a emócie, spoločne s možnosťou zamestnať sa v priemysle, lepšie si zarobiť, a teda reálnou možnosťou na sociálnu mobilitu, sa mladí ľudia začali brať podľa svojho srdca.

To znie super romanticky a demokraticky, ale v skutočnosti vlastníctvo ženy prešlo na manžela. Ženy nemohli dediť alebo slobodne spravovať svoje financie. Takisto starostlivosť o deti prešla po rozvode na manžela, ak sa teda nejakého rozvodu vôbec domohli.

Našťastie, vďaka sufražentkám a ženským hnutiam po celej Európe sa dnes ženy tešia právu na vlastníctvo či rozvod, právu dediť i spravovať svoj vlastný majetok. Tlak na ekonomické zlepšenie rodinnej situácie výdajom opadol a ostalo nám manželstvo z lásky.

Ak sa ale snažíte nájsť si rovnoprávny vzťah z lásky, stále narazíte na stereotypy zapustené hlbšie ako základy katedrály sv. Víta. Podľa prieskumu Českého štatistického úradu si tri pätiny českej spoločnosti stále myslia, že žena by mala doma variť. Skoro polovica si myslí, že žena by mala upratovať a osemdesiat percent obyvateľstva Česka je presvedčených, že muž by mal robiť drobné opravy. Muž je podľa väčšiny populácie doma stále na návšteve, pretože nevie, kde je prostriedok na umývanie kúpeľne, ale vie opraviť upchatý záchod. Ak vám takéto delenie rolí vyhovuje, je to super, ale prichádzať s ním ako s východzím nastavením je premárnená príležitosť na prehĺbenie komunikácie vo vzťahu. Povedzme si otvorene, že záchod nemáte upchatý každý deň, ale najesť sa každý deň potrebujete.

Podľa Eurostatu v roku 2022 žilo v jednočlenných domácnostiach takmer 72 miliónov Európaniek a Európanov. Od roku 2009 je to nárast o 30 percent. Asi aby nemuseli niekomu pripomínať, aby vytiahli vlasy z odtoku a zložili záchodovú dosku.

Moje rozhodnutie o pomalom randení ešte priživujú výsledky z dlhodobých štúdií o vydatých, rozvedených a single ľuďoch. Neprekvapivo, single ženy bez detí sú najspokojnejšia skupina ľudí. Udávali vyššiu celkovú spokojnosť so životom ako ich vydaté vrstovníčky, navyše boli aj zdravšie. Vydaté ženy neboli zdravšie ani chorľavejšie, ale sú vo väčšom ohrození mentálnymi alebo fyzickými ťažkosťami. Na druhej strane, mužom manželstvo veľmi prospieva. Viac zarábajú, žijú zdravšie a dožívajú sa vyššieho veku. Okrem stereotypných predstáv o manželstve vás ako mladú vysokoškolsky vzdelanú, zarábajúcu ženu podľa výskumov dobehne aj nedostatok vhodných partnerov.

Pre vzdelané ženy v tradičnejších krajinách je zložitejšie sa vydať, ale pre vzdelané ženy v liberálnejších krajinách je to výhoda. Avšak s narastajúcim education gap medzi mužmi a ženami a faktom, že vzdelané ženy sa podľa výskumov nechcú vydávať za niekoho s nižším vzdelaním, je pre ženy ťažšie nájsť si vyhovujúceho partnera.

S uvedomením, že vysokoškolské vzdelanie je pre mnohých ľudí nedosiahnuteľné, napr. z ekonomických alebo zdravotných dôvodov, premýšľam, či demografické ukazovatele sú tie pravé na popísanie komplexnej reality. Samozrejme, že chcem niekoho, kto bude prispievať do spoločného rozpočtu, porozpráva sa so mnou o aktuálnom dianí, ale to zvládne aj bez diplomu.

Pri randení je pre mňa dôležitejšie, aby so mnou potenciálni partneri nehrali hry. Ale takmer každý druhý človek v mojom okolí ešte stále verí, že hranie hry na dobývanie je sexy a nie red flag. Ja žijem v presvedčení, že dobývanie princezien v hradoch sme nechali v rozprávkach.

Mám rada ľudí, ktorí sa neboja svojich emócií, neboja sa ukázať, že im záleží na ľuďoch a nespravodlivosti v spoločnosti. Chcem, aby sa rozprávali so svojimi kamarátmi o vzťahoch. O svojom sexuálnom živote, aj inak iba ako o kvantifikovateľnej hodnote (koľko ich mal, prípadne ako dlho vydržal).

Ja a ľudia z môjho okolia chceme, aby sa pri sexe neurobil nad tebou, ale spoločne s tebou. Aby sa o sexe vzdelával a nebral ho ako samozrejmosť. Nechcem, aby ma po tom, čo sa so mnou vyspí, ghostne. Alebo sa na celý vzťah vykašľal, ak prejavím prvý náznak potreby vyriešiť nezrovnalosti v očakávaniach. Tieto skutočnosti demografické výskumy nezachytia.

Bell Hooks zdôrazňuje, že muži sú v mnohých spoločnostiach socializovaní k potláčaniu emócií a prejavov zraniteľnosti, čo môže mať vplyv na ich schopnosť vyjadrovať lásku a empatiu. S B. Hooks veľmi súzniem. Triedna príslušnosť je jednou z prekážok v randení, ak si ju nezvedomíme. Väčší problém pre mňa predstavuje málo snahy zo strany mužov vo všetkých triedach skutočne chcieť žiť láskyplný vzťah.

Momentálne čakám na trend zraniteľných mužov, ktorí nebudú zhadzovať stereotypne ženské záľuby a budú sa starať o svoje okolie. Kým tento čas nastane, budem svoj celibát tráviť medzi mojimi blízkymi, ktorí mi vedia ponúknuť podporujúce a starostlivé vzťahy. Bohužiaľ, prieskum londýnskej Kings College  zachytil, že pätina mužov vo veku od 16-29 si myslí, že feminismus urobil viac škody ako úžitku. A s narastajúcou popularitou influencerov, ako je Andrew Tate, to bude možno čakanie na Godota.