Jak má vypadat město, ve kterém se bude cítit bezpečně on, ona i ty?
Realizace: We Should Have a Talk
Milota Sidorová
Feministka, urbanistka, autorka v službách férovejších miest. Momentálne žije v Bratislave, kde zastáva rolu podpredsedníčky Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR a do praxe zavádza národnú reformu územného plánovania na Slovensku.
V strednej Európe, architektonická prax a urbanistické plánovanie zvyčajne dobre slúži zdravým a ekonomicky aktívnym osobám. Keď ale vezmeme do úvahy demografiu, pracovne a ekonomicky aktívni ľudia tvoria o trochu viac ako polovicu obyvateľov miest. Seniori a mladí pod 18 rokov tvoria zvyšok. Trendy tiež ukazujú, že naša populácia starne. A keď k tomu pridáme ešte optiku pohlavia a etnického pôvodu, skupiny užívateľov sa zásadným spôsobom líšia. Každá z nich má iné potreby. Dá sa niečo všeobecne konštatovať o ženách?
Keď padne otázka, aké mesto je dobré pre ženy, odpoveď sa nedá zhrnúť do krátkeho článku. Je veľa aspektov, v ktorých sa mesto dotýka ľudského života.
Ako feministická urbanistka, ale zkusím ponúknuť aspoň krátku odpoveď. Tá znie, mesto, ktoré je dobré pre ženy, je také mesto, ktoré je dobré pre chôdzu. Pre tých najslabších, najzraniteľnejších, najpomalších. S týmto môžeme začať. Je to mesto, v ktorom sa na ulicu nebojíte pustiť dieťa, samé či s kamarátmi. Je to mesto, v ktorom je všetko po ruke a preto nemusíte prekonávať dlhé vzdialenosti z miesta na miesto autom. Alebo aj bez neho. Povedali by ste si, veď to je jasné, to je dobré pre všetkých.
Ak je však niečo, čo stojí za rozpísanie v pár vetách, potom je to podstata otázky, prečo mesto dobré pre ženy?
Ženská a mužská životná trajektória sa odlišuje. Inak sa správame k dievčatám a k chlapcom. Inak ich vychovávame. Máme od nich iné očakávania. Malé dievčatá rodičia menej púštajú samé von. Menej ich vidíme vo verejnom priestore. Niežeby nechceli ísť von, ale nie je ani dostatok ihrísk, či vôbec miest, kde by mohli chodiť, športovať, zabávať sa. Chlapci sú počas detstva výrazne priestorovo expanzívnejší. Len sa pozrite na najbližšie športovisko, kde sú futbalové, či basketbalové bránky. Iste tu budú dominovať chlapci.
Dievčatá, teenagerky sú najzraniteľnejšou skupinou voči sexuálnemu obťažovaniu. Ako rastú a objavujú svoje prostredie, ako chodia von, sú terčom poznámok, obťažovania alebo len záujmu. Mladé dievčatá to nevedia ešte presne rozoznávať. Možno to dokonca považujú za normálne pod vplyvom presexualizovanej prezentácie na sociálnych sieťach. Tým pádom sa nevedia adekvátne zachovať. Iste toto nie je problém architektúry, ale spoločnosti. Mesto môže investovať do terénnych tímov, ktoré chodia na miesta mladých ľudí. Môžu monitorovať situáciu, zasahovať v prípade konfliktov, či neformálne vzdelávať mladých, ako sa bezpečne pohybovať po meste, ako si ho užívať.
V neskoršom veku sa mužská a ženská linka výrazne líši. Súvisí to so životnými rolami. Ako vo väčšine sveta, i u nás platí, že starostlivosť o druhých, rodinu očakávame najmä od žien. Treba si priznať, že táto starostlivosť nie je považovaná za prácu, ani relax. Nie je platená a má tendencie prepadať sa metrikami, uvažovaním, i keď každý si predsa uvedomuje, že starostlivosť o rodinu je predsa náročná a nikdy nekončiaca aktivita.
Ak by sme tento aspekt zvážili i pri plánovaní, dostávame sa k princípom 15 minútového mesta, mesta, kde je všetko po ruke. Keď sa o niekoho staráte, je jasné, že musíme za deň stihnúť oveľa viac. Návštevy obchodov, lekárov, pošty, úradov, školy, škôlky, atď. Dobré mesto je také, kde všetky tieto veci máte po ruke, môžete ich zvládnuť na pešo, či dostupnou a efektívnou dopravou. Bez bariér. Keď sa o niekoho staráte, málokedy máte k dispozícii voľné ruky a množstvo času. Plánovať teda mesto nielen na oddych, ale na pragmatický a bezpečný pohyb je kľúčové. Pretože tieto prístupy pomáhajú každému, kto sa o niekoho stará – u nás predovšetkým ženám.
V téme rodovo citlivého plánovania sa dá nájsť množstvo zaujímavých tém, ktoré vychádzajú z logiky užívateľsky orientovaného prístupu. Ten dnes nájdete aj v IT pod skratkou UX. Aj my by sme taký UX potrebovali v architektúre, plánovaní a verejnom. Hlavne verejnom. Lebo to za súkromným stále zaostáva.